Choď na obsah Choď na menu
 


September - december

14. 11. 2010

COOL SCHOOL

 Šk. rok 2010/2011

   Obrázok

NECH TICHÁ HUDBA VESELOSTI VÁM POČAS VIANOC ZNIE, NECH TEN ĎALŠÍ ROK VÁM ZDRAVIE, ŠŤASTIE A LÁSKU PRINESIE.

 Vianočná akadémia a otvorené dielne 

Obrázok

Náš posledný deň v škole pred zimnými prázdninami bol tak trochu vianočný. V dopoludňajších hodinách sme do školských lavíc pozvali aj našich rodičov a priateľov. Nie však preto, aby si zopakovali svoje vedomosti, ale preto, aby si vyrobili vianočné ozdoby a strávili čas s nami. Veď dielo vlastných rúk je to najkrajšie. Otvorené dielne ponúkali rôzne techniky: motané gule, zdobenie perníkov, vianočné aranžmány, plstenie - výroba anjelikov, skladanie vianočných hviezd, zarezávaný patchwork, vyšívané vianočné pozdravy a sklenené anjeliky. Každý si vyrobil svoje vlastné ozdoby, ktoré zdobili domy či potešili blízkych. Okamihy z dielne si môžete pozrieť vo fotogalérii.

Obrázok

Podvečer sme sa opäť spolu stretli v kultúrnom dome. Na vianočný program boli zvedaví nielen naši rodičia a starí rodičia, ale aj všetci známi a priatelia. S pani učiteľkami si žiaci pripravili vo vianočnom duchu rôzne básne, tance, scénky i piesne. Verím, že sme vo Vás vznietili tú pravú vianočnú náladu. 

Z listov Ježiškovi

 

Obrázok

Milý Ježiško, bola som dobrá a priala by som si lyže, monopoly, mp3. To je všetko. K . J.

 Milý Ježiško, tento rok som bol veľmi dobrý, trocha lenivý, ale inak nič. Mohol by si mi doniesť šteniatko.

Milý Ježiško, tento rok som bol občas dobrý, ale občas aj nie. Nerobil som si domáce úlohy, ale inak dobre. Želám si notebook, auto na ovládanie a šteniatko.

Milý Ježiško, tento rok som síce nebola najlepšia, ale dúfam, že sa polepším. Veľmi by som si priala, aby sme počúvali pani učiteľku. Ďakujem. B.M.

Milý Ježiško. Tento rok som bola (dúfam) celkom dobrá. Učila som sa, aj som spolužiačke niekedy nosila hrianky a bola som aj celkom dobrá na svoju sestru. Chcela by som lampu, ktorá svieti a je v nej sliz, lyže a nejaké pekné pyžamko. K.H.

Milý Ježiško. Tento rok som bol veľmi ale ozaj veľmi dobrý. A preto by si mi mohol doniesť korčule, hru Traktor simulator, ponožky a hokejku s podpisom HOOSA a futbalový dres s podpisom Ronalda. R.K.

 

  Ako strávime Vianoce?

Ani sme sa nenazdali a so snehovou perinou k nám prišla nielen zima ale aj vianočné sviatky. Pred Vianocami pečieme koláče, napríklad medovníky, kávové zrná, griláž, vanilkové rožky, šuhajdy a iné. Štedrý deň strávime pomáhaním rodičom a starým rodičom. Stromček zdobíme dva dni pred Vianocami. Na stôl podávame ako prvú oblátku s medom a cesnakom, potom opekance s makom, kapustnicu so škvarkovníkom a nakoniec zemiakový šalát, ryby a rezne. Večer si sadneme ku televízoru a naším zvykom je prekrojenie jablka a potom ho rozdelíme medzi všetkých. Potom čakáme, kým príde Ježiško. Ja by som si pod stromček priala veci na aranžovanie a maličkú drobnosť.        

                                     Miška B.    

Vinše od detí...   

Prajem Vám, aby ste boli všetci zdraví, šťastní a aby sme si navzájom pomáhali a mali sa radi.

                                                    Miška

Vinšujem Vám také vinše, na môj veru neviem inšie. Pekných sviatkov vinšujem. Prajem Vám veľa zdravia, šťastia a lásky.

 

                                                    Kristínka       

Mikuláš

 

Obrázok

Tradícia, s ktorou sa spája sviatok Mikuláša je už všetkým určite známa.        

Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch,
anjelíci všetkým deťom robia účty zo zásluh.
Dopoludnia vypisujú rôzne značky z hrubých kníh,
popoludní ukladajú dobré skutky vedľa zlých.
Potom nosia na dlhý stôl účty celkom hotové,
svätý Mikuláš z nich číta radom slovo po slove.
Keď už všetko videl, čítal, potom svoje vysloví:
„Dobrým veľa pekných vecí, zlým len prútik brezový.“

Obrázok 

6.12. Mikuláš so svojimi pomocníkmi neobišiel ani našu školu. Tento rok síce neprišiel na koni ale okrem anjelika a čerta si zobral viac pomocníkov. Za jemného cinkotu zvončeka navštívil všetky deti v škole. Deti sa na Mikuláša veľmi tešili a pripravili si rôzne básničky aj pesničky. Čertík s anjelom si svoju prácu odvádzali veľmi poctivo a tak museli poniektorí sľúbiť, že sa polepšia. Aby na svoj sľub nezabudli, čertík im nechal na pamiatku čierne uhlíky. Nakoniec sa anjelik prihovoril aj za nezbedníkov a tak bez sladkej odmeny neostal ani jeden žiačik. Mikulášovi sa všetky básničky a pesničky páčili tak veľmi, že sľúbil deťom že o rok príde zas.      

 

Obrázok

 Prváčikovia

 

Od septembra, tak ako každý rok, sme medzi školákov prijali malých prváčikov. Prvé krôčky do školy boli určite plné obáv ale aj zvedavosti a očakávaní. Našťastie si so sebou zobrali aj maminy a tak boli trochu smelší. Po pár mesiacoch sme sa opýtali, ako sa im páči v škole a ako si tu zvykli.

 

Obrázok

Jurko, čo ti najviac chýba zo škôlky?

Najviac mi chýbajú kamaráti, hlavne Lukáško a Natálka.

Sárka a Dominika majú síce rovnaké priezvisko, ale nie sú príbuzné. Dominika, tebe sa čo najviac páči v škole?

Páči sa mi celá škola.

A ktorý predmet máš najradšej?

Čítanie, cvičenie a veľmi rada sa rozprávam.

Sárka a ktorý je tvoj najobľúbenejší predmet?

Keď máme telocvik.

Obrázok

 

Norko, je niečo, čo sa ti v škole nepáči?

Hmmm, nie. Mne sa páči všetko a najradšej mám telesnú.

A aký ste kamaráti v triede? To sme sa opýtali Paľka.

Niekedy sa pohádame, ale sme dobrí kamaráti.

 Obrázok

Keďže sa blížia VIANOCE, spýtali sme sa, čo by si priali pod stromček. Jurko by chcel naozajstný notebook, Dominika by chcela novú knižku, aby z nej vedela aj čítať, Sárka by veľmi chcela lyže, aj keď sa nevie lyžovať, ale vraj sa to chce naučiť. Norko by chcel tiež notebook, aby sa mohol hrať počítačové hry a Paľko by chcel boby, na ktorých by sa super sánkovalo. Tak ja osobne Ježiškovi odkazujem, že prváci sú v škole veľmi dobrí a tieto darčeky by si zaslúžili.

 

Jesenná bájka
 
Jeseň má krásne pestré vlasy,
na poli sfarbili kukurice klasy.
Jesenný vetrík po suchom lístí tíško vanie,
začína sa jesenné rozprávanie.
Jeseň vkĺzla do sadu,
pozdvihla stromom náladu.
Tie šaty, čo boli tak dlho zelené,
zmenila na pestré, farebné.
Toľká nádhera
dvom stromom do hlavy vstúpila,
chválenie, pýcha sa v nich ozvala.
„Pozri sa na mňa, milá hruška,
nech si kto chce o mne šušká,
som krajšia – pestrá, žltá, červená,“
hovorí jabloň celá nadšená,
„a ty si len žltá, strapatá!“
„Nie, veď vyzerám ako zo zlata!“
 
Vietor sa prehnal cez sad
a obe zostali bez šiat.
Zbytočné bolo chválenie
pre niečo, čo má krátke trvanie.
 
Dominika Rovňanová, 8. ročník

 

Krúžky 

Od októbra majú žiaci opäť možnosť svoj voľný čas tráviť na záujmových krúžkoch. Tento školský rok sa niektoré krúžky zrušili, iné pribudli. Medzi krúžky – nováčiky pribudol krúžok karate a futbalový krúžok.

       Obrázok 

                      Obrázok

 

Jožko v Snillfjorde

Obrázok

 

V jednom rybárskom časopise sa objavil žiak našej školy, Jožko Hanzel z 8. triedy. Časopis prešiel rukami nielen žiakom, ale aj pani učiteľkám. Pekné spomienky si Jožko priniesol z letných prázdnin zo Snillfjordu v Nórsku, kde sa spolu so svojím ocinom vybrali na rybačku.

Jožko, ako si sa dostal k tejto záľube?

K tejto záľube ma zaviedol ocino.

Aký je tvoj najväčší rybársky úlovok?

V Nórsku som chytil 150 cm mieňa a na Slovensku 20 kg kapre.

Čo sa ti najviac páčilo v Nórsku?

Rybačka a krajina.

Máš v živote najaký vzor?

Nie, vzor nemám.

Aké športy máš rád? Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Najradšej mám snowboarding, futbal, poľovačky, rybačky a potápanie.

Ktoré krajiny si už navštívil?

Bol som v Nórsku, Švédsku, Nemecku, Česku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku, Rakúsku, Dánsku.

Obrázok

Lovu zdar!

 

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko
 
Víťazná práca a postupová do celoslovenského kola
 
Sudová kapusta
 

Tak ako každý rok, aj túto jeseň sme nakladali do suda kapustu. Robievame to u starkej. Kapusta sa na jar zasadí ako priesada do záhrady a do jesene vyrastú poriadne kapustné hlavy, ak sme ju v lete hojne polievali. Zimná kapusta musí byť tvrdá, modrozelená. Kto je pohodlný, kúpi kapustu na trhu, už aj narezanú. Ale naša starká si vždy kapustu dopestuje sama.

Kapustu zoberieme zo záhrady, očistíme, poukladáme na kopu. Potom ich rozpolíme. Načistíme aj cibuľu a pripravíme koreniny, ktoré treba do kyslej kapusty – soľ, bobkový list, rascu a celé čierne korenie. Ešte zopár jabĺčok a robota môže začať.

Najskôr si od susedov donesieme hakle – to je také veľké strúhadlo s nožmi. Hakle položíme na dve stoličky, pod ne prestrieme čistú plachtu a na jednu stoličku si sadne starký. Starká mu podáva kapustu a on ju hakľuje – reže na tenké rezance. Pomedzi kapustu starká podáva aj cibuľu. Narezanú kapustu treba nasoliť, nechať postáť a potom ukladať do suda a tlačiť. Kedysi, keď boli súdky drevené, tlačili kapustu deti nohami priamo v sude. Do dnešných keramických súdkov sa zmestí len jedna noha, alebo tlačíme rukou. Tlačiť treba preto, aby vyšla prebytočná voda. Pomedzi to vrstvy kapusty presýpame koreninami a soľou a pridáme aj jabĺčka. Takto sa pokračuje, kým nie je súdok plný. Potom ho zakryjeme vrchnákom, do žliabku nalejeme vodu. Starká prikryje súdok utierkou a uložíme ho na teplé miesto. O pár hodín začne kapusta žblnkať – to je znamenie, že začína kysnúť. Keď o niekoľko dní žblnkanie a penenie prestane, znamená to, že kapusta vykysla a my môžeme chystať zabíjačku, lebo starká chová aj prasiatka.

Z kyslej kapusty je výborná zabíjačková kapustnica. Po zabíjačke sa už tešíme na Vianoce a tradičnú vianočnú kapustnicu. Kyslá kapusta od starkých je pochúťka a neviem si predstaviť, že by sme ju nahradili nejakou z obchodu.

 
Filip Antal, 7. ročník

 

Hrad
 Obrázok

Jedného pekného dňa sa v 5. triede začala stavať žlto-modrá stavba. Čo to bude až to bude? Pýtala som sa v mysli. Na druhý deň, keď si to navzájom deti zbúrali a opäť napravili, vyrástol z kociek krásny hrad. Na spoločnú stavbu boli piataci patrične hrdí a mali byť aj prečo. Hrad, ktorý postavili bol veľmi pekný, prepracovaný a dokonca aj z časti zariadený. Celé to vraj vymyslela pani učiteľka a žiaci dali kockám takúto podobu. Kráľovnou sa samozrejme stala triedna pani učiteľka. Naši veľmi aktívni piataci vraj svoju energiu vybíjajú aj inými zaujímavými činnosťami, ale o tom až nabudúce.  

Obrázok

 

Na nebi sa píšu rozprávky...

 
Je krásny slnečný deň, ležíte v tráve, cítite vôňu lúčnych kvetov, pozriete sa smerom do neba a čo uvidíte? Pri troche šťastia modrú oblohu, po ktorej sa preháňajú biele oblaky z jednej strany na druhú, menia svoj tvar a máte pocit že sú živé. Šmolkovské farby – modrá a biela. Modrá farba je farbou pokoja, vyrovnanosti a slobody. Biela je zas farbou čistoty, nevinnosti , úprimnosti. Biela farba tiež pomáha vyjasniť pocity a myšlienky. Ľudia už odpradávna radi pozorovali oblaky a vytvorili celé príbehy. Zadívali ste sa niekedy na oblaky a rozmýšľali ste, čo vám pripomínajú? Každý máme nejakú fantáziu a v každom z nás je kúsok dieťaťa. A ak by sme aj v oblakoch okrem oblakov nič nevideli, aspoň nás tento pohľad upokojí a dodá nám pozitívnu energiu.

A teraz sa zamyslite: 

  

Obrázok

 

Obrázok

 

Obrázok

Obrázok

 

Tam, kde končí dúha

 

         Obrázok 

          Obrázok

Vždy v októbri si pripomíname Svetový deň výživy. Predovšetkým u detí je potrebné dbať na to, aby mali správnu výživu. Nielen preto, že v tomto veku rastú, ale aj preto, lebo „čo sa za mlada naučíš, neskôr ako keby si našiel“.

 

Obrázok

O správnych stravovacích návykoch a zdravej výžive sme sa dozvedeli opäť niečo nové na spoločnej akcii ŠJ a II. stupňa pod názvom Tam, kde končí dúha... Z rozprávok viete, že na konci dúhy má škriatok poklad – a ten sme aj hľadali. Ráno si žiaci v triede pripravili občerstvenie – rôzne nátierky, ovocie i zeleninu. Po prvej hodine sme sa spoločne stretli v 6. triede, kde nám žiačky 8. ročníka zahrali známu rozprávku O troch prasiatkach.

 

Obrázok

Obrázok

Hlavnou myšlienkou a poučením z príbehu bola práve pyramída zdravej výživy, o ktorej sme sa po predstavení porozprávali. Kultúrny program „zaklincovali“ chlapci z 8. triedy s recitáciou básne od Ľ. Podjavorinskej Chorý medvedík.

      Obrázok

 

Obrázok

Po krátkej prestávke sme začali súťažiť. Úlohou žiakov bolo prejsť 7 stanovísk v ktorých ich čakali súťažné úlohy. Každý stánok mal jednu z farieb dúhy a aj informačný materiál v stánku obsahoval ovocie či zeleninu rovnakej farby. Súťažné úlohy boli zamerané nielen na naše zmysly a vedomosti, ale aj na pohyb a šikovnosť.

ObrázokObrázok

 

Po zozbieraní indícií sme našli náš poklad na konci dúhy – srdce pre zdravie. Po spočítaní všetkých bodov sa do rozstrelu o prvé miesto dostali 2 družstvá. Celkovými výhercami sa stali zelení (moja obľúbená farba), žiaci 7. ročníka. Výhercovia boli odmenení a každý žiak si odniesol časopis Objav mlieko, v ktorom bolo veľa zaujímavých článkov nielen o zdraví.

 

Obrázok

 A ako prežili tento deň na I. stupni, to sa dozviete neskôr.

 

Obrázok

Šetríme energiu

Obrázok

Žiaci II. stupňa sa zapojili do súťaže, ktorú vyhlásila VSE Košice. Úlohou žiakov bolo poslať fotku alebo krátke video na tému Šetríme energiu, na ktorej bude aj maskot energetickej efektívnosti VSE Elo a/alebo Nea. Dali sme hlavy dokopy a výsledkom bolo asi 80 fotiek a 20 videí. Maskotov Ela a Neu stvárnili Jožko H. z 8. triedy a Veronika Ž. zo 7. triedy, ktorých spolužiaci vďačne namaľovali zelenou a žltou farbou – farbou maskotov VSE.

 

  

ObrázokObrázok

"V piatok, 26. novembra sme s mojou spolužiačkou Veronikou zúčastnili na vyhodnotení celoslovenskej súťaže, ktorú vyhlásila VSE. Aj ja som sa zúčastnila na nakrúcaní pútavých videí a pri fotení fotografií o šetrení energie. Pani učiteľka všetky videá a fotografie  poslala do Košíc a verili sme, že porotu zaujmú. Veruže aj zaujali a to natoľko, že sa naša škola umiestnila na 2. mieste. Ako zástupcov vybrala pani učiteľka nás dve a za školu sa k nám pridala pani riaditeľka. A tak sa začala naša síce dlhá, no určite veselá cesta do Košíc. Boli sme veľmi zvedavé, ako to bude celé prebiehať a vyzerať. No naše otázky boli rýchlo zodpovedané. V Košiciach na nás čakalo veľa nového. Budovu VSE bolo síce ťažko nájsť, no o chvíľu sme sa už blížili k veľkej červeno-sivej budove s ich logom. Hneď pri vstupe nás privítali a usadili. Po chvíli sa k nám prihovoril riaditeľ spoločnosti, pán Schurman a následne sme si prevzali šek s finančnou sumou pre školu a samozrejme aj odmeny pre nás. Po celý čas sa nám venovali aj novinári, ktorí nám dávali rôzny otázky. Naše interview je aj zverejnené na internete. Nasledovalo malé občerstvenie a bohužiaľ aj rozlúčenie s členmi VSE. S pani riaditeľkou sme si prezreli námestie a ako inak aj obchody. Cesta domov ubehla omnoho rýchlejšie vlakom. Domov sme sa vracali plné zážitkov a vedomostí. Verím, že sa ešte na najakom takomto podujatí zúčastníme."

Lenka Rovňanová, 7. ročník 

 

Obrázok

 

Obrázok

Týmto sa chcem zároveň poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za naše príspevky na facebooku. 

Obrázok

 

Divadelné predstavenie

 

Za koľko dní by ste dnes obišli svet? Pri dnešnej situácii možno skončíte už na letisku v Bratislave. A čo tak stávka, že svet obídete za 80 dní? O tom, či sa to niekomu podarilo alebo nie sme sa išli presvedčiť do Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. Túžbu snívať vzbudzuje rodinný muzikál na motívy známeho románu Julesa Vernea Cesta okolo sveta za 80 dní. Dobrodružstvo, krásne melódie, humor, originálne a nápadité stvárnenie rôznych krajín, to všetko sme zažili na tomto predstavení. Odporúčame.

 

Navštívili nás...

Obrázok

Jedna z hodín regionálnej výchovy bola pre piatakov trochu netradičná. Pani učiteľka pozvala na hodinu pani Chovancovú zo Slatinských Lazov, ktorá sa vďačne prišla s deťmi podeliť o svoje skúsenosti a zážitky. Deťom vyrozprávala ako ľudia žili, ako sa obliekali, aké boli zvyky a obyčaje. Názorne vysvetlila jednotlivé časti kroja a potom zaspievala piesne. Samozrejme deťom vyrozprávala aj to, ako sa kedysi deti hrávali, aké mali hračky a ako sa všetko odvtedy zmenilo.

Obrázok

 Ďakujeme za návštevu!

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.